Lupina (Lupinus polyphyllus)

Jednoročné alebo trvalky

Kvitne: VI až VII

Nároky na vlahu: polievať

Nároky na slnko: slnečné

Výška: 50 cm

Lupiny sú jednoročné alebo trvalé byliny s priamou, jednoduchou alebo vetvenou stonkou. Listy sú dlaňovito zložené z celokrajných lístkov, s dlhou listovou stopkou. Prílistky sú sčasti prirastené k listovej stopke. Kvety sú v koncových vzpriamených strapcoch v pazuche opadavých listeňov. Kvety sú podobne ako pri iných bôbovitých zložené zo striešky, krídel a člnka. Tyčiniek je 10 a všetky sú zrastené. Plodom je dlhý struk.

Semená aj vegetatívne orgány väčšiny druhov lupiny obsahujú jedovaté horko chutiace chinolizidinové alkaloidy (lupinín, lupanín, sparteín a.i.) a neproteínové aminokyseliny (latyrín). Existujú však aj tzv. sladké lupiny, ktoré tieto látky neobsahujú.[1][3] Z ďalších obsahových látok sa uvádza napr. glykoalkaloid vernín a glykozid lupinid.[4]

Jedovatosť

Obsah alkaloidov v rastline môže v niektorých prípadoch dosiahnuť až 2,5 %. Otravy dobytka po kŕmení lupinou žltou boli pozorované už dávno, pripisovali sa však jedovatej látke produkovanej mikroorganizmami žijúcimi na lupine. Otrava bola označovaná ako lupinóza. Až neskôr sa zistilo, že je spôsobená alkaloidmi obsiahnutými priamo v lupine. Jedovatá dávka pre ovcu je 500 g vňate alebo 100 g semien. Otrava spôsobuje poškodenie pečene a nervového systému, srdca a obličiek. Prejavuje sa ťažkým dychom, poruchami srdca a trávenia, žltačkou, krvou v moči a celkovou nedotklivosťou. Prognóza je vždy veľmi nepriaznivá. U človeka nebola otrava zaznamenaná.[4]

Semená lupín obsahujú v priemere 38 % bielkovín, 8 % tuku, 32 % sacharidov, 12 % vlákniny a 2,5 % minerálnych látok.[3]

Význam

Lupiny majú podobne ako iné bôbovité rastliny schopnosť pomocou symbiotických baktérií viazať vzdušný dusík a obohacovať ním pôdu. Navyše môžu rásť aj na kyslých pôdach, ktoré mnohé iné bôbovité rastliny zle znášajú. Používali sa na obohacovanie pôdy, ako zelené hnojenie a ako krmivo pre dobytok. V súčasnosti sa na tento účel používajú najmä vyšľachtené odrody so zníženým obsahom toxických látok, tzv. sladké lupiny.[1]

Dobre upražené semená niektorých druhov, napr. lupiny žltej a lupiny bielej, možno použiť ako kávovinu.[4]